Rozprávka o Krasohnile

	5 minút
	4 postavy

Postavy

(Princezná sedí a kráľ sa zhrbený prechádza pred ňou. V pravej ruke ma sekáčik a ľavá sa mu trasie a ťuká si s ňou po spánku) 

Rozprávač: Kde bolo, tam bolo, žil v jednom Malebnom kráľovstve pyšný kráľ. Jedného dňa však pre jeho pýchu došla v kráľovstve všetka soľ a tak kráľ musel využiť kontakty až z Afganistanu. Lenže ako sa to na colnici medzi Afganistanom a Malebným kráľovstvom stáva, zásielka sa omylom vymenila za iný biely prášok. A v kráľovstve si solili a solili a solili... kráľ tiež solil a solil.. 

(kráľ si sadá na "trón" vedľa princeznej) 

Rozprávač: ..až sa mu z toho pokazil softvér. 
Kráľ: Čo sme to len chceli, čo sme to len chceli... aha! Máme to...! Nevieme..
Krasohnila: Tata!
Kráľ: A ty si kto?
Krasohnila: Ale veď ja som tvoja dcéra, princezná Krasohnila.
Kráľ: Á iste, iste, Krasohnila.. Čo sme to len chceli? Ahaaa máme to! Krasohnilu treba vydať. Zavolaj ju.
Krasohnila: Ale veď ja som tu.
Kráľ: Aaa, Krashonila a kedy si došla?
Krasohnila: Ale veď ja som celý čas tu, otec.
Kráľ: Á iste, iste. Počúvaj ma, syn môj. Musím ti odovzdať vážne posolstvo. V živote každého mladého muža príde chvíľa, kedy musí svoje mužstvo zobrať do vlastných rúk.
Krasohnila: Ale tata, veď ja som princezná Krasohnila.
Kráľ: Á, Krasohnila. No hurá, že sa ti uráčilo prísť. Čakám tu na teba už dve hodiny. Čo sme to len chceli?
Krasohnila: VYDAŤ...
Kráľ: Ha, správne, vydať! Zložil som 12 neskutočne dobrých R´n´B pesničiek. Na jednej mi repuje aj Tina a 7 trpaslíkov. (princezná sa zatvári úplne nechápavo)
Krasohnila: Neverím.
Kráľ: A dobre robíš, moja. Lebo som ich zložil 13. Trinástu dáme ako bonusový track. Čo sme to len chceli? Á, už to mám. Počúvaj ma, žena moja dobrá. Tá naša dcéra, Krasohnila, mi robí vážne starosti. Chuderka moja, sprostá je jak tágo, tupá, herpes cez pol papule, vlasy štrbavé a rapavé, z huby jej smrdí. Počúvaj ma, ale veď ona nemá až také zlé srdiečko. Nevieš o nejakej dobrej partii, čo by si ju zobrala za muža?

(princezná s plačom odpovedá)

Krasohnila: Tata!
Rozprávač: a tak sa kráľ nakoniec rozhodol vyhovieť svojej dcére. Až jedného dňa prišiel... 

(príde princ) 

Princ: Veličenstvo, som princ Fofóň z ďalekej Andalúzie.
Kráľ: Haaa, dobre že ideš, mládenček. Rád ťa vidím. Tak dnes si dám na obed kačacie prsíčka s pomarančom. Ale nepripáľ to ako minule, ty lapaj jeden.
Princ: Ale ja som princ!
Kráľ: A to kuriatko si mi zase nepriniesol.
Krasohnila: Ale tata, veď toto je môj nápadník!
Kráľ: Ale veď ja viem.
Princ: Tak dosť! Som princ Fofóň a prišiel som vás požiadať o ruku princeznej.
Kráľ: Vyhovuje sa. 

(a kráľ odsekne princeznej ruku. Princezná zareve a pripraví falošnú ruku. Kráľ podá ruku princovi.)

Kráľ: Tu je ruka princeznej.

(princ sa usmieva a je spokojný) 

Rozprávač: A tak žili spolu šťastne, až kým ruka úplne neomodrela a nezačala zapáchať tak, že sa s ňou už skutočne nedalo spať.