3 minúty | |
13 ľudí | |
Rozprávač: Uprostred parku stojí jedna stará lavička a tá si veľa toho pamätá. Ľudia si ju ani nevšímajú, keď idú okolo. Zbadajú ju, sadnú si a keď si oddýchnu, odchádzajú preč. Lavička len ticho stojí a naďalej ostáva nemým svedkom mnohých ľudských životov. A že sú to ľudia rôznorodí, veselí, smutní, mladí i starí, o tom sa presvedčíme v nasledujúcej scénke - lavička.
Zaznie gong...
Scéna 1: Je ráno a v pozadí počuť štebot vtákov (ten si treba nahrať na pásku, ktorá bude ako hudobný doprovod). Na lavičke (môže to byť aj 4 či 5 stoličiek uložených vedľa seba) leží opitý bezdomovec, ktorý sa po odznení gongu prebúdza. Povystiera sa, zoberie si do ruky fľašku alkoholu, na ktorej spal a odíde preč.
Scéna 2: V pozadí teraz počuť pesničku (Michal David - Jé, jé, jé, kde pak ty fajn holky jsou). Prichádzajú 3 mladé dievčatá (dve musia mať pripravené lízatka a v aktovke časopis a tá tretia potrebuje knihu). Dve si poskakujú spolu a tá tretia je tak do počtu, akoby nepatrila k tým dvom. Hudba sa stíši (alebo vypne, stačí kráka časť na úvod). Dievčatá si sadnú na lavičku (tie dve s lízatkami spolu a tá s knihou k nim). Tie dve, ktoré majú lízatká vytiahnu z aktovky (alebo ruksaku) časopis a začnú si ho pozerať, pričom sa chichocú. Tá tretia číta knihu, ale nakukuje k tým dvom, že čo to majú za časopis, ale tie jej ho nechcú ukázať, tak sa nahnevá a otočí sa chrbtom k nim. Tak sa konči táto scéna, dievčatá odídu tak ako aj prišli, dve spolu a tá tretia sama.
Scéna 3: V pozadí hrá (Elán – Slobodná „...má sedemnásť a chôdzu ženy...“) a na scénu prichádza párik starých ľudí (dedko a babka). Po príchode si sadajú spolu na lavičku, pričom sa dedko prežehná a následne na to začne hromžiť rukou. Babka sa klepe pri ňom a keď sa dedko prežehná a pohromží, tak spolu hromžiac odchádzajú preč, pričom dedko dvíha barlu ako keby to hromženie na niekoho v publiku mieril (poznáte to, ako keby Vás karhali nejakí hundroši).
Scéna 4: Pri tejto scéne hrá v pozadí pesnička od Mira Žbirku – Biely kvet „...Biely kvet - darujem ti biely kvet...“. K lavičke prichádza netrpezlivý mladík (mal by to byť triedny fešák), ktorý má v pravej ruke bielu ružu, s ktorou čaká svoju milú. Pôsobí netrpezlivo a stále sa pozerá na svoje hodinky. V tom prichádza jeho milá (veľmi pekne odeté dievča). Mladík jej dáva ružičku a ona mu zato dá pusu. Spolu si sadnú na lavičku (on normálne a ona na jeho koleno, klasika párik), chvíľku sa rozprávajú a držia sa za ruky, potom sa zdvihnú a odídu spolu, držiac sa za ruky.
Scéna 5: V pozadí hrá tvrdá hudba (RNB, hard-techno, dead-metal) a k lavičke prichádza poskakujúc a rozhadzujúc rukami narkomanka. Sadne si na lavičku a vyberie si z ruksaku striekačku, škrtidlo, lyžičku a zapaľovač (hrá akože si nahrieva heroín). Vezme striekačku, natiahne, omotá si ruku škrtidlom, aby si mala do čoho pichnúť striekačku. Keď si pichne, tak na chvíľku odpadne (zaznie príjemná a uvoľnená pesnička), ako keby mala nával eufórie, preberie sa (znovu začne hrať tvrdá muzika), pozbiera si veci, dá si ich do ruksaku a v ošiali zase odíde.
Scéna 6: V pozadí hrá Y.M.C.A a k lavičke príde chlapík. Sadne si na lavičku a v tom príde prostitútka. Sadne si hneď k nemu, ale on si od nej o kúsok odsadne ako keby nemal záujem. To ju však neodradí a opäť si k nemu sadne a prejde mu rukou po ruke. On si zase odsadne, to ona nevydrží a sadne si na jeho kolená. Vtom prichádza na scénu druhý chlapík, prejde popred lavičku a mávne na toho sediaceho. Ten okamžite zareaguje a odmáva mu (tak žensky). Tak si ten chlapík, čo neskôr prišiel sadne na druhý koniec a pozerá sa na toho, na ktorom sedí prostitútka. Obidvaja po sebe pokukujú a vtom sa prostitútka nahnevá a urazene odíde preč. Chlapíci si sadnú k sebe bližšie, začnú sa dotýkať a pritúlia sa. Potom spolu odchádzajú držiac sa za ruky, pričom poskakujú.
Scéna 7: V pozadí hrá decká uspávanka. K lavičke prichádza unavený a opitý bezdomovec, ktorý si zívne a zaspí.